Fibrilácia predsiení (FP) predstavuje zvýšené riziko cievnej mozgovej príhody, ktoré vieme významne redukovať antikoagulačnou liečbou (OAK). Vzťah medzi fibriláciou predsiení a demenciou je preukázaný, ale nie je jasné, či demencii súvisiacej s FP môžeme predísť antikoagulačnou liečbou. Myšlienkou je, že ak OAK dokáže chrániť pred “veľkou” embolizáciou, ktorá spôsobuje CMP, mohla by tiež zabrániť aj “malým” embolizáciam - mikroinfarktom, ktoré v konečnom dôsledku vedú k zhoršeniu kognitívnych funkcií. Zobrazovacie štúdie preukázali, že cerebrálne štrukturálne zmeny sú časté u pacientov s FP, aj bez anamnézy mozgového infarktu.
Cieľom štúdie bolo porovnať výskyt novodiagnostikovanej demencie u pacientov, ktorí majú FP a užívajú resp. neužívajú orálne antikoagulanciá a zistiť, či v tomto kontexte je rozdiel medzi warfarínom a liečbou NOAK. Švédska retrospektívna štúdia registra pacientov s diagnózou FP a súčasne bez predchádzajúcej diagnózy demencie v rokoch 2006-2014, zahŕňala vyše 444 tisíc pacientov. Na začiatku sledovania 54,3% pacientov bolo bez OAK, 42,9% užívalo warfarín, 0,04% užívalo phenprocuomon a 2,9% NOAK. Pacienti, u ktorých sa vyvinula demencia boli starší a mali viacej komorbidít. Najsilnejšie prediktory vzniku demencie boli vek, Parkinsonova choroba, absencia liečby OAK a abúzus alkoholu. Výskyt demencie bol nižší u pacientov užívajúcich OAK. Priame porovanie medzi liečbou NOAK a warfarínom nepreukazálo rozdiel.
Riziko vzniku demencie je vyššie bez antikoagulačnej liečby u pacientov s fibriláciou predsiení. To naznačuje, že včasná iniciácia antikoagulačnej liečby u pacientov s FP by mohla mať význam v zachovaní kognitívnych funkcií.
- Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte