Činnosť kardiologických ambulancií v SR 2016

Bratislava, 28. september 2017 - Viac ako 1,2-mil. návštev zaznamenali kardiologické ambulancie počas minulého roka. Najviac navštevovanými boli ambulancie v Košickom a Bratislavskom kraji. Kardiológom pribudlo takmer 87-tis. nových pacientov. Tieto údaje zachytáva najnovšia štatistika Národného centra zdravotníckych informácií pod názvom Činnosť kardiologických ambulancií v SR 2016.

Celý článok nájdete na stránke NCZI na tomto odkaze.

Tags: 

Diskusia

Od začiatku činnosti každej špecializačnej ambulancie, a preto aj kardiologickej ambulancie, sa jej majiteľ snaží čo najskôr naplniť limity ZP. V preklade do normálnej reči to znamená, že vyšetrí každého pacienta, ktorého mu pošlú praktickí lekári - kolegovia. A preto veselo vyšetruje aj pacientov s pichaním na hrudi, "podskakovaním" srdca, občasnými vzostupmi tlaku krvi, únavou a podobne. U týchto pacientov stačí pár otázok a diagnóza je jasná. Nekardiálne ťažkosti. Veľmi často vidíme pacientov na amblancii, ktorých posiela praktický lekár na "vylúčenie komplikácií hypertenzie". Akých komplikácií ? Doteraz neviem. Vlastne preto, lebo ešte nikdy neboli u kardiológa a patrilo by sa, keďže sa liečia, často roky výborne na vysoký tlak. Alebo mladému pacientovi nasadia antihypertenzívnu liečbu, najlepšie pred 1-2 týždňami a okamžite ho odošlú na kardiológiu na jej " zhodnotenie". Výsledok je jasný... Kardiológovia sú zahltení nekardiologickými pacientam. Všetkých vyššie uvedených pacientov má manažovať praktický lekár a len ak sa mu to nedarí, nevie si rady vtedy ich aj poslať s príslušným výmenným lístkom. Zo začiatku práce ambulancie je to fajn, máte prácu, ale po rokoch dospeje táto prax do jasného finišu. Kardio ambulancia je zahltená dobre nastavenými hypertonikmi, ktorí sa vracajú na kontroly a dôverujú len kardiológovi, nie praktikovi, ktorí ich sám nerieši a celú zodpovednosť presúva na nás. Potom samozrejme nemáme priestor na pacientov, ktorí nás skutočne potrebujú. Pacienti po infarkte, po operáciách srdca prepustení zo všetkých našich "USCHov" blúdia po Košiciach, Bystrici a Bratislave a nikto ich nechce prijať. Ani štátne ambulancie v ústavoch, lebo tie sú preťažené pacientami z predošlých rokov. A konflikty vznikajú. Realita v Bratislave a Košiciach je taká, že mnohí z nás neprijímajú nových pacientov vôbec, alebo ako ja na mojej ambulancii už len práve tých najťažších po IM a po operáciách srdca. Aj to len preto, lebo mi je ich ľúto. Reálne ich nepotrebujem, zdražujú mi liečbu, stačilo by mi točiť tých lacných s dobre nastavenou hypertenznou liečbou. Ale tento stav nikde nepovedie. Noví pacienti budú prichádzať, tí ťažkí, ale hlavne tí ľahkí. No nikto z nás ich nevyšetrí, nemáme na nich jednoducho časový priestor. Kam majú ísť? Vrátiť sa do USCH-ov, odkiaľ ich za nami poslielajú ? Tam ich tiež nevyšetria, nemajú na to kapacity. Ja vidím len jediné východisko. Praktickí lekár musí prevziať svoj diel zodpovednosti za svojich "ľahkých" pacientov a tých jednoducho musí riešiť sám. Dnes ich posielajú priamo na naše ambulancie - denne a neindikovane, len preto, že kolegovia praktici postupujú alibisticky, verím že znalosti majú. Ak ich ale majú, prečo jasných nekardiálnych pacientov stále posielajú ? Jednoducho musia aj oni prevziať svoj diel zodpovednosti a nezaťažovať špecialistov. Veď aj bolesti chrbta nemusí riešiť okamžite neurológ. Výsledok je jasný, vidíme ho všade okolo nás. Preťažení špecialisti, a praktici v úlohe výhybkárov vypisujúcich výmenné lístky. Čakám kedy bublina praskne, systém skolabuje. Musí, takto to ďalej nemôže ísť. Kým neodmietneme niekoho po infarkte, alebo s KMP, na koho nemáme čas, lebo vyšetrujeme 5 hypertonikov s normálnym tlakom a on na druhý deň, alebo ešte v ten deň nezomrie. Potom bublina praskne. Zatiaľ sú rukojemníkmi len pacienti...
Pred 3 rokmi som napísal otvorený list ministrovi zdravotníctva, týkal sa viacerých riešiteľných vecí - mnohé sú pomenované dr. Olexom. S obsahom bol oboznámený výbor SKS, hlavný odborník MZ a viacerí predstaviteľia MZ. V lete 2015 bolo k obsahu listu stretnutie menovaných na pôde výboru SKS, bez akéhokoľvek výsledku,"po oboznámení sa problematikou" mali nasledovať ďalšie ... neudialo sa už nič. A problémy sa množia. Nižšie sú stručne uvedené problémy popísané v spomínanom liste, ako aj návrhy na ich riešenie - sú riešiteľné aj dnes, len by niekto musel chcieť. Že by sa to pohlo na TKD? "Panel" bude, kompetentní tiež, či bude vôla, to neviem, ale že bude kritika, to sľubujem :) a už len citácia zo záveru listu: A: Korekcie odporúčaní (napr k hypertenzii a KV ochoreniam) musia obsahovať: ¬ povinnosť VL pripraviť k vyšetreniu u lekára SAS potrebné podklady k vyšetreniu (napr. laboratórne testy) ¬ odoslať pacienta s kompletnou zdravotnou dokumentáciou,v ktorej je dôvod vyšetrenia u SAS B: Zmena legislatívy sa musí dotýkať zákona 576 /2004: ¬ § 24 zmeniť: zrušiť pre GP povinnosť robiť výpisy z dokumentácie, aby bola úplná dokumentácia dostupná pre každé zdravotnícke zariadenie, kam je pacient odosielaný všeobecným leárom ¬ zrušiť usmernenia MZ SR, že laboratórne vyšetrenie si robí ten, kto ho indikuje C: Výklad platnej legislatívy musí: ¬ jednoznačne definovať možnosť pre VL preskribovať lieky na 90 (resp. 100) dní ¬ určiť VL povinnosť zaznamenávať prepísané lieky do zdravotnej dokumentácie ¬ explicitne definovať zákaz predpisu liekov zdravotnou sestrou u VL II. Rastúci počet pacientov a limity Počet pacientov odosielaných na kardiologické / interné ambulancie narastá pre viaceré dôvody: - redukcia lôžok interných oddelení - presun starostlivosti do ambulancii - väčší počet pacientov prežívajúcich dlhšiu dobu po prekonaní závažnej kardiovaskulárnej príhody - rastúce požiadavky na kardiologické predoperačné vyšetrenia od chirurgov a anesteziológov - priamy prístup pacienta do ambulancie ŠAS (s odporúčaním od VL „na vyžiadanie pacienta“) - nárast počtu odberov k plánovaným kontrolám (VL odmieta robiť odbery pre spomínané usmernenie) - požadované zhodnotenie stavu po neuzavretom predoperačnom vyšetrení u VL - dif. dg. pri náhodne zachytených asymptomatických leukoplakiách (u nie vždy indikovaných MRI) - rastúce požiadavky na „EKG s popisom“ v súvislosti s predoperačnými a preventivymi vyšetreniami u VL - rastúci počet preventívnych vyšetrení u VL s vysloveným podozrením na kardiálne ochorenie Je nutné dôjsť k písomnému konsenzu, ako má lekár ŠAS postupovať, ak má limit na mesiac vyčerpaný. Má pacienta: ¬ vyšetriť, pacient zaplatí cash a bude žiadať preplatenie faktúry od poisťovne (pokladničný systém) ¬ vykázaný výkon „nad limit“ poisťovňa nezaplatí hneď, ale je rezervou (ak lekár napr. ochorie) ¬ nevyšetriť – poisťovňa nájde iného lekára ¬ vyšetriť s „aktuálnym „ súhlasom poisťovne, ktorá výkon preplatí v plnej výške (nad limit) III. Návrh konkrétneho časového ako aj obsahového postupu reprezentantov GP, ŠAS a MZ SR: 1. stretnutie na pôde MZ pre jasný výklad legislatívy (predpis liekov na 90 dní, tolerancia objektívne odloženej polročnej kontroly u S pri predpise liekov u GP, zápis predpísaných liekov a stavu do zdrav. dokumentácie, možnosť vykonania neplánovanej kontroly u S, resp. využívanie možnosti telefonickej konzultácie stavu u S 2. zverejniť výklad platnej legislatívy (viď „C“ vyššie v texte) 3. zrušenie metodického usmernenia o delegovaných odberoch 4. korekcie odporúčaní o liečbe civilizačných: jednoduché stavy lieči VL, závažnejšie stavy odosiela ku lekárovi ŠAS 5. zmenu zákona 578/2004, §24: „s pacientom ide ku špecialistovi kompletná zdravotná karta“ IV. Agendou hlavného odborníka s MZ SR (v spolupráci s pracovnou skupinou výboru SKS) by bolo: 1. jednanie o korekcii koeficientov určujúcich počty kardiol. ambulancii/10 tis. obyvateľov 2. jednanie s MZ SR a poisťovňami o určenom postupe lekára v prípade nadlimitného výkonu (bod II.) 3. vydať usmernenia pre nekardiologické odbory o manažmente novoindikovaných kardiologických vyšetrení (nap. náhodné leukoplakie, „predoperačné kardio u zdravého“) 4. dosiahnuť doplnenie reálnej ceny a jasne definovaných časových a odborných limitácii výkonov a ich kombinácii do zoznamu ambulantných výkonov, resp. výkonov DRG A v závere listu bola už len úprimná prosba: Vážený pán minister, za všetkých lekárov v špecializovanej ambulantnej starostlivosti chcem požiadať, aby sa pri ďalších plánovaných reformných krokoch, ktoré by mali zlepšiť fungovanie nášho zdravotníctva, zohľadnili vyššie uvedené fakty, konzultovali reprezentanti špeciálnej ambulantnej starostlivosti, zohľadňovali ich praktické skúsenosti a nevytvárali sa zbytočné antagonistické vzťahy medzi lekármi a pacientami, ako aj medzi poskytovateľmi navzájom.